S piatimi titulmi slovenského šampióna sa zaraďuje k najúspešnejším pretekárom našej histórie. Je typom jazdca, ktorý dokáže stratu za technicky vybavenejšími zlikvidovať jazdeckým majstrovstvom, vďaka čomu sa presadil aj na medzinárodnom poli. V následujúcom rozhovore sa vám predstaví Igor Marinica.

Tvoja moto-história je skutočne pestrá. Ako si sa k motocyklom dostal?

Prvýkrát som na motorke sedel ako 8-ročný, bola to päťdesiatka Romet, ktorý otec prepašoval z Polska a s bratom sme sa na nej vozili po dedine.
Vekom rástla túžba po silnejšom stroji a keď som mal asi 12-13 rokov, objavil som v dedkovej garáži prachom zapadnutú Jawu 250, ktorú sedlala celá mužská vetva rodiny. Na nej som s partiou prežil pekných pár rokov, hlavne keď sme sa na nej vozili naraz aj štyria. Čas išiel ďalej, moje nároky sa zvyšovali, no v šestnástich rokoch ma ťažká autonehoda s vážnym úrazom a stratou kamaráta na čas nútene oddelila od motocyklového sveta. V 18tich sa moja túžba opäť prebudila. Kúpil som Yamahu FZR 600. Na nej som brázdil východné Slovensko a hneď som sa dostal do partie asi šiestich "jogurtov". Po určitom čase som zistil, že moji donedávna skúsenejší a rýchlejší za mnou už nestíhajú. Po dvoch rokoch na Yamahe som ju vymenil za rýchlejšiu a novšiu Ducati 888. Na túto motorkou už nikto z partie na cestách nevládal a tak som sa začal zaujímať o preteky na okruhoch. A tu to všetko začalo. Skúsil som na nej zopar pretekov M SR v triede superbike, ale keďže to bola motorka s civilnou výbavou nemal som veľkú šancu uspieť. Od prvého som neraz dostal aj dve kolá. Nasledovala otázka čo s tým? Moje kroky potom viedli do triedy 125 SportProduction. Začal som sledovať súboje majstrovstiev sveta, kde bol mojim idolom Mick Doohan, v súčastnosti je to Valentino Rossi. 

Majster Slovenska triedy 125 SP, dva krat v 125 GP, raz v Supersportoch a aktuálne aj Superbikoch. K tomu víťazstvo v Alpe Adria Cupe, majstrovstvách Maďarska a v Stredoeurópskej trofeji.

Rok 2008 si korunoval titul v kráľovskej triede. Rozhodlo sa o ňom v posledných pretekoch. Z pohľadu diváka lákavá predstava boja až do konca. Pre teba to ale museli byť krušné momenty.

Boli tam aj chvíle a okolnosti, ktoré ma smerovali a psychicky brzdili a priznám sa, že občas nechýbalo veľa aby som tento boj vzdal. Veľká hra nervov ktorú som ale ustál vďaka podpore tímu a ľudí, ktorí mi až do konca verili. 

Porovnaj konkurenciu z roku 1997 a teraz.

Sezóny boli pre mňa úplne odlišné. V roku 1997 boli pre mňa všetci obrovskou konkurenciou - na tú som vtedy ešte nemal. Bola to pre mňa sezóna pozorovania a učenia sa technike jazdy, ktorú som s obdivom pozoroval u "vyjazdených" kolegov. A práve to bolo hnacím motorom aby som sa jedného dňa s nimi mohol byť o stupne víťazov. Bolo to veľmi náročné aj v roku 2008. So Superbikami súvisí aj úprava motocyklov, ktoré sú v tejto triede takmer v maximálnej možnej miere. S tým úzko súvisí dobré finančné a materiálne vybavenie tímov a jazdcov. Nepatril som medzi nich a preto som viac stavil na skúsenosti zozbierané z predchádzajúcich sezón. To sa mi aj oplatilo.

Igor Marinica

• narodený: 21.1.1977 Prešov
• výška/hmotnosť: 172/68
• prvé preteky: Dolný Hričov 1997 Superbike
• prvé víťazstvo: České Budejovice 1999 125SP
• obľúbený okruh: Hungaroring
• koníčky: motošport, lyžovanie, korčulovanie, squash, stolný tenis, futbal

• úspechy: celkový víťaz Alpe Adria 125GP 2001, Majster SR 125SP 1999, 125GP 2000 a 2001, Supersport 2003 a Superbike 2008